Osadu založil v roku 1358 na území Ľupčianskeho panstva dedičný richtár Petrík z Predajnej a viac ako sto rokov niesla v názve jeho meno. Obyvateľstvo sa tak ako v okolitých obciach zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka, furmančením pre erárne železohutnícke podniky.
V 18. – 20. storočí patrila Dolná Lehota medzi tzv. čipkárske obce. Podomoví obchodníci s čipkami, hrnčiarskym, hrebeňiarskym tovarom, modrotlačou a nožmi boli známi nielen v Uhorsku, ale aj na Balkáne. K ťažbe nerastov sa obyvatelia vrátili v 19. storočí, zlato a striebro však nahradila antimonová ruda spracovávaná vo Vajskovej.
Dolná Lehota použila pre svoj erb historickú predlohu z obecnej pečate datovanej rokom 1706. Je na nej v heraldike oblúbený a častý výjav – svätý Juraj zabíjajúci kopijou draka. Kult tohto svätca sa šíril najmä v 14. storočí a stal sa patrónom viacerých miest a dedín.
V modrom štíte na vľavo otočenom striebornom zlatohrivom zlatosedlanom koni sediaci strieborný rytier s červeným trojitým chocholom na prilbe, zlatou, striebrohrotou kopijou, zabíjajuci červeného draka so zlatou zbrojou.
Dolná Lehota skôr Dolná Lehôtka (v nemčine Peterslehotta; v maďarčine Alsószabadi )
1424 Petwrlehota
1455 Lehota Petri
1464 Petrik Lehathaya
1528 Inferior Lehotha
1536 Lehotka
do roku 1907 Alsólehota
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič navštívil obec Dolná Lehota, kde ho privítal starosta obce Štefan Bella a generálny riaditeľ podniku Lesy Slovenskej republiky Igor Olajec. Spoločne potom odišli do Kulichovej doliny, kde sa konal pietny akt pre Mohyle pripomínajúcej obete tragického lavínového nešťastia z roku 1956, pri ktorom zahynulo šestnásť lesných robotníkov. Prezident Ivan Gašparovič položil veniec pri pamätníku obetiam nešťastia a odhalil pamätnú tabuľu. V príhovore apeloval na potrebu solidarity, kedy „by sme nemali zabúdať ani po päťdesiatich rokoch na tých, ktorí tragicky zahynuli pri práci“. V prenesenom časovom oblúku pripomenul nevyhnutnosť pocitu spolupatričnosti voči všetkým, ktorých postihne nešťastie osudu. Prezident Ivan Gašparovič sa pozhováral aj s príbuznými obetí a so záchranármi. Po skončení pietneho aktu odišiel prezident Slovenskej republiky so sprievodom na Lúky Črmné, kde si pozrel praktické ukážky lavínovej záchrany osôb.
Vajskovská dolina je spočiatku úzka a zalesnená, jej dnom vedie lesná asfaltka a zároveň zelená turistická trasa. Už po dvoch kilometrech (na Dvoch vodách) sa ponúka prvá odbočka do Kulichovej doliny k mohyle, ktorá pripomína pamiatku obetí lavíny.
V roku 1956 tu spadla nečakane obrovská lavína, ktorá zasypala pracujúcich lesných robotníkov. Záchranné práce prebiehali vzhľadom k vtedajším technickým možnostiam pomaly a komplikovane, 16 ľudí uveznených pod snehom neprežilo. Táto tragédia dodnes patrí k najväčším svojho druhu v slovenských horách.
Po ústupe povstalcov do hôr obyvatelia Dolnej Lehoty zásobovali najmä potravinami príslušníkov 2. Cs. paradesantnej brigády, ktorá operovala v priestoroch Predajná – Mýto pod Dumbierom. 30. 11. 1944 fašistické jednotky prepadli v Krpačove štáb 2. cs. paradesantnej brigády. V boji padlo niekolko partizánov pluku mjr. Surkova. Obec bola oslobodená 21. 3.1945.
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
30 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
7
|
8 | 9 | 10 |
11
|
12 | 13 |
14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 |
21
|
22 | 23 | 24 |
25
|
26 | 27 |
28 | 29 | 30 | 31 | 1 | 2 | 3 |
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
30 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 |
14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 |
21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 |
28 | 29 | 30 | 31 | 1 | 2 | 3 |